Prírodné pomery

Obec Orlov leží vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, v údoli rieky Poprad, v nadmorskej výške okolo 495 m n.m.

Podľa fytogeografického členenia toto flyšové pohorie na severe východného Slovenska patrí do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), oblasti Spišské vrchy a Východné Beskydy. Podľa vegetačného členenia patrí do bukovej zóny, flyšovej oblasti ľubovniansko - hromoveckého územia.

Na západe hraničí s Pieninami, na juhu so Spišsko-šarišským medzihorím a Čergovom a na východe s Ondavskou vrchovinou. Geomorfologický celok je na území Slovenska rozdelený dolinou Popradu v Spišsko-šarišskom medzihorí na väčšiu západnú a menšiu východnú časť. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskom, pričom hranicu tvorí v západnej časti pohoria aj rieka Poprad.

Ľubovnianska vrchovina dosahuje maximálnu nadmorskú výšku na vrchole Eliášovky (1 023,4 m n.m.) v severozápadnej okrajovej časti pohoria (na slovensko - poľskej hranici). Hlavný hrebeň vedie z Eliášovky cez Medvedelicu, sedlo Vábec, Široký vrch, Sulínske sedlo na Sliboň. Vo východnej časti pohoria prechádza po hlavnom hrebeni štátna hranica v línii Obručné - Nad dolinkou - Kamenný hrb - Pustá - Javor - Kurovské sedlo - Polianka Dzielec (v Poľsku).

Údoliami vodných tokov je pohorie rozdelené na menšie rázsochy. Ide predovšetkým o potoky: Veľký Lipník, Hraničná, Pálenický jarok, Lipník, Kurovec, Ľubotínka a ďalšie. Pri obci Sulín vyviera prameň minerálnej vody Sulínka.

Rastlinstvo

Nie každá oblasť Slovenska je tak bohatá na výskyt chránených rastlín ako územia Ľubovnianskej vrchoviny a Čergova. Prevažujú tu ihličnaté, smrekovo - jedľové porasty a v Čergovskej časti listnaté, bukovo - jedľové porasty.

Všeobecne majú bohatšiu kvetenu vápencové územia, no aj flyšové územie severovýchodného Slovenska má svojich zástupcov z chránených druhov.

Podhorské bukové lesy zahrňajú spoločenstvá s prevahou buka lesného (Fagus sylvatica). Jeho primesou sú smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečný (Acer platanoides), hrab obyčajný (Carpinus betulus), brest horský (Ulmus glabra), lipa malolista (Tilia cordata) a iné. Z krov baza čierná (Sambucus nigra), svíb krvavý (Swida sanguinea), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum) krušina jelšová (Frangula alnus) a iné. Z bylin sú to najmä: ostrica chlpatá (Carex pilosa), kostrava horská (Festuca drymeja), lipkavec voňavý (Galium odoratum), hluchavník žltý(Galeobdolon luteum), veronika horská (Veronica montana), veternica hájna (Anemone nemorosa), vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa), cesnačka lekárska (Alliariapetiolata), veternica iskernikovitá (Anemone ranunculoides), zvonček širokolistý (Campanula trachelium), chochlačka dutá (Corydalis cava), blyskáč jarný (Ficaria verna), krivec žltý (Gagea lutea), lipkavec obyčajný (Galium aparine), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) a iné.
V blízkosti rieky Poprad sa nachádzajú krovité porasty s drevinami: javor poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), čremcha obyčajná (Padus avium), brest hrabolistý (Ulmus minor), topoľ bielý (Populus alba), topoľ čierný (Populus nigra), topoľ osika (Populus tremula), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba rakyta (Salix caprea), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba košikárska (Salix viminalis), vŕba popolavá (Salix cinerea), vŕba ušatá (Salix aurita), vŕba päťtyčinková (Salix pentandra), kalina obyčajná (Viburnum opulus), čremcha obyčajná (Padus avium), bršlen európsky (Euonymus europaeus) a iné. Z bylin sú to najmä: pŕhľava dvojdoma (Urtica dioica), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), zlatobyľ kanadská (Solidago kanadiensis), chren dedinský (Armoracia rusticana), netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora), ježatec laločnatý (Echinocystis lobata), záružlie močiarné (Caltha palustris), ostrica štíhla (Carex acuta), praslička močiarna (Equisetum palustre), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), čerkač obyčajný (Lysimachia vulgaris), lipnica močiarna (Poa palustris), ostružina ožinová (Rubus caesius) a iné.

Živočíšstvo

V oblasti Ľubovnianskej vrchoviny a Čergova sa zachovala v prírode voľne žijúca pôvodná fauna. Zo suchozemských druhov voľne žijúcej zveri si zaslúžia pozornosť: medveď hnedý (Ursus arctos), jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), líška obyčajná (Vulpes vulpes), mačka divá (Felis silvestris), jazvec lesný (Meles meles), zajac poľný (Lepus europaeus), kuna lesná (Martes martes), veverička obyčajná (Sciurus vulgaris) plch lesný (Dryomys nitedula) a v poslednom období bobor vodný (Castor fiber).

Z vtákov: tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), jarabica poľná (Perdix perdix), jariabok horny (Bonasa bonasia), kačica divá (Anas platyrhynchos), orol krikľavý (Aquila pomarina), myšiak horny (Buteo buteo), jastrab veľký (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), výr skalný (Bubo bubo), sova obyčajná (Strix aluco), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ veľký (Dendrocopos major) a veľké množstvo spevavcov.

V rieke Poprad, jej pritokoch a príľahlých jazerách žijú raky a všetky ryby, ktoré žijú na území Slovenska, okrem sumca, jesetera a lososa, ktorý sa tu predtým neresil. To skončilo, keď v Poľsku v 50 - tých rokoch 20. st. postavili na Dunajci priehradu. Okrem toho tu žije aj vzácna Mihuľa karpatská (Eudontomyzon danfordi).